Pracovní stáž s AIESEC v Srbsku

Hľadám odbornú skúsenosť. Značka: Už toto leto.

Pracovná skúsenosť v krajine, ktorá len pred pár rokmi čelila náletom? Ja, ako 23 ročná ženská a odhodlať sa 2 mesiace stráviť v Srbsku pracovnou skúsenosťou?

Prečo nie?! Píše sa jar 2007 a ja ešte nemám plány na leto. Viem, že na dlhšie ísť nemôžem, pretože mám pred sebou posledný ročník štúdia na Ekonomicko-správní fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Takže hľadám serióznu ponuku, ktorá by bola kombináciou zaujímavej pracovnej skúsenosti v obore, časovo zapadala, kde by som bola ako-tak finančne zabezpečená. Som už náročnejšia, neuspokojím sa len s nejakou brigádou, o rok predsa končím školu a potrebujem pracovné skúsenosti.

Perfektne mi do mojich preferencí prišla možnosť zúčastniť sa odbornej praxe cez medzinárodnú organizáciu AIESEC. Sídlia na mojej škole, pár krát do roka urobia pár vzdelávacích akcí, počula som na nich už veľa referencií. Mrkla som sa aj na ich webové stránky aiesec.cz/brno. Ponuka destinácií a prác bola pestrá. AIESEC vybočoval z priemeru hlavne ponukou odbornej práce, možnosťou výberu z viac ako 90tky krajín a postaraním sa o víza, pracovné povolenia a program v danej krajine.

Idem do toho, prečo nie?

Pred odchodom som absolvovala výberové konanie. Jazykové testy –angličtina prvoradá, Assessement centrá, individuálny pohovor a víkendový prípravný seminár. Potrebu takéhoto výberového konania som najprv nechápala, ale potom som si uvedomila, ze keďže na stáž sa dá cez AIESEC vyjsť až na rok a pol a človek by sa ocitol napriklad v Ghane, tak určitá jazyková a kultúrna vybavenosť je nevyhnutnosťou.

Prácu som si vyberala sama v systéme, do ktorého mi AIESEC dal prístup po zaplatení nákladov spojedných na prípravu na prax (celkovo pred praxou platím 8000 Kč). Výber je z množstva firiem, kde sa dozvedám, čo presne budem robiť, aké požiadavky zamestnávateľ na mňa má, koľko budem zarábať a pod. Po výbere sa dostanem do kontaktu s danou firmou a dohodnem si posledné očakávania. Svoju firmu som si našla celkom rýchlo, stretli sa moje očakávania s očakávaniami druhej strany a keďže mi v ceste nestáli víza, mohla som vyraziť na cestu, dopravujem sa na vlastné náklady...

Vyšlo to!

Tak som sa začiatkom júla ocitla v meste Niš, ktoré sa nachádza na juhu Srbska. Tam ma už čakali ľudia z AIESEC, ktorí pre mňa hneď pripravili „Welcome party“. Ja som ale slušne odmietla, lebo cesta autobusom, ktorý jazdí z Belehradu pomerne často, ma vyčerpala dostatočne. Odviedli ma teda na miesto, kde som bývala – 17. poschodie najvyššej budovy 300 tisícového mesta. Len som si priala, aby fungovala elektrina a nezasekávali sa výťahy :). Byt bol veľmi útulný, 2-izbový. Prenajímala ho staršia pani, ktorá sa tam objavovala len počas víkendov. V okolí sa nachádzali nákupné strediská a pre mňa dôležitá plaváreň, ktorú som začala neskôr navštevovať.

Mám sa čo učiť

Na druhý deň som hneď nabehla do práce. Privítala ma manažérka exportu a ďalšie formality ako podpísanie zmluvy a pod. už mi pomáhali prekladať ľudia z AIESEC, ktorí prácu dohovárali. Vo firme boli fajn, dali mi po zvyšok dňa voľno na vybavenie formalít, pracovného povolenia a pod. Na ďalší deň som dostala som vlastný stôl, stoličku, počítač, internet a mohla som spolu s ďalšími 5 kolegami v export oddelení pracovať na rozvoji už aj tak dosť rozvinutej a 50 rokov fungujúcej firmy a zháňať pre najväčšiu hlinikársku spoločnosť na Balkáne odberateľov ich výrobkov na českom a slovenskom trhu. Pod krídla si ma zobral jeden z kolegov, prešiel so mnou celú výrobu a budovy. Všetkých 600 zamestnancov som síce nemala šancu spoznať, ale po pár týždňoch sme už svorne konverzovali na podnikových obedoch.

Môj plat bol 250 eur mesačne, čo bol na srbské pomery a nezamestnanosť slušný zárobok. Obedy boli platené firmou a v teplote okolo 40°C sa mi ďalšie náklady zmenšili len na kúpu ľahkých potravín, ovocia a litrov vody a vínka v miestnych Kafanách. Voľný čas po práci mi vyplňovali väčšinou ľuďia z AIESEC – pamiatky, miestne kaviarne, víkendové výlety na ich chaty, návšteva ich rodín. Cítila som sa tam občas ako atrakcia, ale vďaka slovanskému pôvodu som rýchlo pochytila reč a mohla sa tak dostať hlbšie do porozumenia balkánských tradícií. So srbskou cyrilikou to bolo už trošku horšie, ale dohovoriť sa anglicky nebol až taký problém. Dva mesiace ubehli ako voda a ja ľutujem len jednu vec, že som musela opustiť túto skúsenosť tak skoro.

Hľadám ďalšiu odbornú skúsenosť. Značka: Táto bola vynikajúca.

Keď sa pozerám na stáž v Srbsku spätne, musím povedať, že Srbsko je a bude pre mňa krajinou ľudí s dobrým srdcom, krajinou, ktorá sa chce ďalej rozvíjať. Vďaka pobytu na Balkáne som sa naučila nielen samostatne žiť v novom a cudzom prostredí, ale získala som i kvalitnú pracovnú skúsenosť, priniesla zisky danej firme, pochopila fungovanie balkánskeho podnikania, zlepšíla angličtinu, pochytila základy srbštiny (hlavne pri kolektívnom sledovaní Djokovičovho tenisu:)) a získala priateľov na celý život. Vďaka AIESEC. Tejto organizácii zostávam verná aj naďalej a už čoskoro, už ako novopečená inžinierka, odchádzam za ďalšou pracovnou skúsenosťou do Manily na Filipínach, tentokrát v oblasti consultingu a na celý rok, nech si užijem túto jedinečnú príležitosť čo najviac.

Moje miesto vo firme

© Eva Mikitová

Ľudia z miestnej pobočky AIESEC

© Eva Mikitová

Miestna pevnosť „Tvdava“

© Eva Mikitová

Na návšteve u jednej zo srbských rodín

© Eva Mikitová

Autorka: Eva Mikitová

Sdílet tento článek